Sup bielohlavý (Gyps fulvus)

 

Sup bielohlavý (Gyps fulvus). Patrí medzi dravce s charakteristickým slabo opereným, alebo vôbec neopereným krkom a hlavou. Praktické pred znečistením peria od krvi počas konzumácii vnútornosti zvierat. Tento dravec zdochlinár je veľký cca jedného metra s rozpätím krídiel 2,3 – 2,8 metra. Váhy boli zaznamenané od 6,2 až 10, 5 kg. Extrémnej váhy od 4.5 do 15 kg. Samice sú ťažšie. Nadváha sa pripisuje, že bola dosiahnutá v zajatí. Menší s váhou 7 kg je Indický poddruh (Gyps fulvus fulvescens).

  

 

 

Všetky supy sa živia zdochlinami z tiel mŕtvych zvierat, ktoré nachádzajú počas plachtenia. Nad suchými stepami, polopúšťami a skalnatým biotopom v blízkosti horských oblasti. Vyskytujú sa v severnej a východnej Afrike, v Ázií a v južnej Európe, Balkánsky a Pyrenejský polostrov.

V Taliansku hniezdia v Sardínii. Taktiež na Cypre. V Grécku z tisícky žijúcich supov možno nájsť v horských oblastiach na Kréte skupinky až 20 vtákov. V Chorvátsku na ostrove Cres v blízkosti mestečka Beli je tento sup s ľuďmi bežne v kontakte. Táto populácia robí invázie do slovinských hôr.  

V Španielsku žije veľké množstvo, tisíce až desaťtisíce týchto supov. Európska komisia ES rozhodla o odstraňovaní uhynutých zvierat  na poliach kvôli chorobe šialených kráv (BSE). Takto španielske supy zdochlinári začali loviť, zabíjať mladé, slabé, alebo nezdravé živé zvieratá.  V Belgicku a v Holandsku  v letnom období v roku 2007  zaznamenali túlanie sa asi 100 supov bielohlavých z Pyrenejskej populácii. 

 

Sú známe izraelské chovné strediska Karmel a Negev. Kolónie supov sa nachádzajú na Golanských výšinách na hore Carmel a v Negevskej púšti.

 

Vypúšťanie v zajatí odchovaných vtákov do voľnej prírody má opodstatnenie v obnovovaní populácii v Alpách. Úspešne do robia vo Francúzsku. 

 

ZOO Bojnice v r. 1985 získala z okresu Lučenec zablúdeného mladého a vysileného supa bielohlavého. V zajatí v dobrých podmienkach sa supy môžu dožiť päťdesiat rokov.