Sacharidy (cukry, glycidy)

Starší názov používaný ešte v zdravotníctve je uhľohydráty, alebo uhľovodany. Kedysi sa uvažovalo,že ich chemické zloženie možno vyjadriť všeobecným vzorcom Cn(H2O)n, kde ich základom je uhlíkatý reťazec na ktorom sú naviazané molekuly vody, atómy –H a –OH skupiny. Odtiaľ názov uhľohydráty, ktorý je však nesprávny. Potom by k sacharidom mohli patriť C2(H2O)2 teda kyselina octová CH3-COOH , alebo C3(H2O)3, kyselina mliečna lebo im vyhovuje tento všeobecný vzorec. Čo sa však vylučuje. Sacharidy ako prírodné organické látky delíme na jednoduché a zložené. Jednoduché voláme monosacharidy ( jedna ucelená molekulová jednotka) a patrí sem napríklad známa: ribóza, 2-deoxyribóza, arabinóza, glukóza, fruktóza a iné. Podľa počtu atómov uhlíka ich delíme na triózy, tetrózy, pentózy, hexózy atď. Najzaujímavejšie sú práve pentózy a hexózy, nakoľko sú dôležité pre výživu (glukóza a fruktóza) a pre dedičnosť (ribóza a 2-deoxyribóza).


Zložené sacharidy z 2-9 monosacharidov poznáme pod názvom oligosacharidy. Patrí sem napríklad repný cukor - sacharóza, zložená z 2 molekú a to z molekuly glukózy a z molekuly fruktózy, sladový cukor – maltóza (glukóza+glukóza) a napokon mliečny cukor - laktóza (glukóza+galaktóza). Všetky tri uvedené zlúčeniny sú zároveň disacharidy.


Zložené sacharidy z 1O a viac monosacharidov voláme polysacharidy. Najznámejšie z nich sú škrob, celulóza inulín a tzv. živočíšny škrob – glykogén a iné.


Sacharidy sa tvoria v telách živých zelených rastlín. Zo vzdušného oxidu uhličitého CO2 a vody H2O za prítomnosti zeleného farbiva chlorofylu vzniká pôsobením slnečnej energie glukóza.


CO2 + 6H2O+ E .....................C6H12O6 + 6H2O


Tento chemický dej je dobre známa fotosyntéza, všeobecnejšie asimilácia. Na vznik každej molekuly glukózy sa spotrebuje 2822 kJ slnečne energie ( endotermická, alebo endergonická reakcia). Reakčné teplo ( E ) má (+) kladnú hodnotu. E sa dodáva, spotrebuje.


Glukóza C6H12O6 sa v rastlinnom tele mení na škrob ( amylum) a celuózu (cellulosum). Škrob sa ukladá v plodoch (ovocie), semenách (proso, ryža, obilie) a hľuziach (zemiak). Je zásobnou látkou rastlín, má zrnitú štruktúru. Škrobové zrnká majú rôzny tvar a veľkosť, podľa druhu rastliny z ktorej pochádzajú. Pod mikroskopom možno jednotlivé druhy škrobu dobre rozlíšiť. Celulóza na rozdiel od škrobu má vláknitú štruktúru ( ľan, konope, juta, bavlna).


Pre zrnožravé vtáky – napríklad známe čeľade  Passeridae – vrabcovité,  Estrildidae – strnádkovité, Fringillidae – pinkovité, kde patria pre mnohých obľúbené lipochrómové a melanínové kanáriky. (Serinus canaria domestica)


http://www.colourcanaries.co.uk/lipochrome_canaries.html & http://www.colourcanaries.co.uk/melanin_canaries.html


Podobne pre ďalšie čeľade  Ploceidae – pletiarkovité, Cardinalidae – kardinálovité a iné je škrob v zrnách a semenách kultúrnych i divokých tráv (proso, obilie, ryža, kukurica, mohár, čumíza) okrem iného hlavným zdrojom obživy. V období odchovu sú nevyhnutnou zložkou potravy  aj živočíšne bielkoviny, hlavne vaječná zmes a hmyz. Bez ktorého je len ťažko predstaviteľný odchov stehlíkov, čížikov, alebo hýľov. Škrob sa s potravou dostáva do tela živočíchov, kde sa hydrolyticky a enzymaticky štiepi späť na glukózu, potrebnú na životné deje. Pri nich sa glukóza oxiduje na vodu a oxid uhličitý, pričom sa energia uvoľňuje. Oxid uhličitý sa vydýchnutím vráti do vzduchu.Toto sa môže označiť ako kolobeh uhlíka v prírode.


C6H12O6 .........................6CO2+6H2O+E


Proces dýchania, spaľovania, odbúravania je proces disimilácie (exotermická, exergonická reakcia).


Reakčné teplo je rovnako veľké, 2822 kJ má však (-) zápornú hodnotu. E odchádza uvoľnuje sa. Teda platí prvý Termochemický zákon: reakčné teplo priamej a protichodnej reakcie je rovnako veľké, líši sa len znamienkom (+ alebo -).


Okrem glukózy a fruktózy ( hexózy ) si z monosacharidov zaslúžia pozornosť aj dve pentózy. Sú to predovšetkým ribóza a 2-deoxyribóza, ktoré sú základom štruktúry nukleových kyselín DNA a RNA o ktorých nabudúce v rubrike Nukleové kyseliny - DNA.