Naša sojka (Garrulus glandarius)

Rád sa s Vami podelím krátkym príbehom o našej podarenej vtáčej spoločníčke, spievajúcej sojke škriekavej (Garrulus glandarius), ktorú sme pomenovali Máša.

 

Niekedy na jar mi moja dcéra Janka priniesla v papierovej krabici maličkú sojku so slovami: "Oci, ujo Ti posiela darček". Ten ujo bol kamarát, ktorému majstri opravovali strechu na rodinnom dome a narazil na „hniezdo“, ktoré z diery v streche muselo byť odstránené. Keďže vedel, že chovám kanáriky, tak si pomyslel, že budem chcieť chovať aj takého vtáka, ktorého považoval za mladú straku. V skutočnosti to bola spojka.

 

Nastala dilema, čo s ňou. Sojka bola veľmi malá, ešte takmer bez pierok. „Oco, musíme ju zachrániť!“ Na čo som opatrne, ale súhlasne iba prikývol. Urobili sme v „darovanej krabici so sojkou“ pohodlné hniezdo zo sena a umiestnili na terasu. V závetrí na terase chovám farebné kanáriky a pestujem rôznu okrasnú drevinu, bonsaj. Malá sojka stále otvárala zobáčik, nakŕmili sme ju vajcovou zmesou pre mladých kanárikov a porozprávali sa, čo ďalej?

 

Ako dni ubiehali, sojka bola stále viac hladná a vďačná za pravidelné dávky stravy. Kŕmili sme ju najmä vajíčkom, ako mladé kanáriky  a ona rýchlo rástla. Jedného dňa sa pustila do lietania a skončila za plotom u suseda. Kým sme rozmýšľali, ako ju prilákať späť, priletela sama. Od tohto dňa začala s ňou byť ozajstná chovateľská zábava, neskoršie aj trampoty. Po pár dňoch, ďalších výletoch ju spoznali ďalší susedia, ktorí ju chceli tiež kŕmiť. Každú chvíľu bolo počuť: Máša, Máša! Jej sa to zapáčilo a zvykla si lietať k susedom a naspäť.

 

 

Začiatkom júla som zo záhrady za domom začul divné zvuky. Zašiel  som sa pozrieť na miesto, odkiaľ vychádzali neznáme hlasy a čo nevidím? Naša Máša sedí na višni a švitorí svojim škrekľavým hlasom pesničku, celkom tak, ako zvykne spievať mladý samček kanárik. Bolo to smiešne, ale aj zábavné. Odvtedy keď bola spokojná, takto si spievala. Na strome, alebo na záhradnej voliére so pospevujúcimi mladými farebnými kanárikmi.

 

 

Sojka Máša mala aj iné zábavky, ktoré až také smiešne neboli. Ak k nej niekto nastrčil ruku, ďobla ho do ponúkanej prázdnej ruky dostatočne silno. Odniesli si to najmä susedove deti. Vyvádzala aj iné nezbedy. Začala kradnúť! Mierne a taktne povedané, zbierať  rôzne predmety. Kľúče, perá, drobné mince. Rozďobala voľne ponechanú celú krabičku cigariet. Pravidelne kanárikom vyťahovala jablká, čo som im zastrčil za mriežky v chovných klietkach. Rada provokovala kanárikov v klietkach na terase, až som začal mať o nich strach. Na všetkých oknách nášho domu nám rozďobala sieťky proti dotieravému hmyzu. Nakoniec som sa rozhodol, že naša sojka Máša bude pod dozorom.

 

 Fajčenie škodí zdraviu

 

Začal som ju na istý čas zatvárať do menšej záhradnej voliéry. Lenže to zatváranie dlho nevydržalo. Jej sa to vôbec nepáčilo a po týždni sa už nedala nachytať. Potravu z ruky si zobrala veľmi rada, ale nedala sa nijako oklamať, aby som ju  voľne sediacu na mojej ruke odniesol do jej nového vyhradeného priestoru v záhradnej voliére. Museli sme trpieť jej rôzne aktivity, neustále nové zábavné vylomeniny vo voľnej prírode.

 

Jej domovým areálom bola celá naša dedina, spoznal ju takmer každý obyvateľ obce. Skoro každý deň som počúval, že ju videli tam a tam, a čo všetko vyviedla. Avšak ešte stále sa vracala domov. Každý deň, ráno sa ukázala na terase,  kde začalo kŕmenia v náhradnom hniezde a pravidelne žobronila o piškótu, alebo vajíčko.

 

Koncom leta na prelome mesiacov august a september, naša sojka Máňa našla si kamarátku, sojku. Dalo sa predpokladať, že budeme ju vidieť zriedkavejšie. Nastalo obdobie, keď sme ju na terase, dvore i záhrade takmer vôbec nevideli. Viac menej takto to  fungovalo do októbra, kedy sa u nás ukázala naposledy. Odvtedy kdekoľvek uvidím divú sojku, spomeniem si na našu spievajúcu a škriekajúcu sojku Mášu.

 

Určite nám zasadila žaluď do jedného z kvetináčov, ktoré od jari do jesene mávame na terase. Totiž v kvetináči citrónovníka nám „na pamiatku sojky“ vyrástol dubový výhonok.  Skúsim z tohto výhonku urobiť bonsaj a pomenujem ho Máša, podľa našej záhradníčky sojky.

 

http://youtu.be/ktaY8bprWeQ

 

M. Tomčej