LIPIDY (tuky)

Lipidy, alebo zjednodušene tuky, sú produkty rastlinného, alebo živočíšneho organizmu. Tvoria súčasť protoplazmy buniek alebo sú uložené v rastlinných semenách, v živočíšnych tkanivách ako zásobné látky, teda zdroj energie. Rozlišujeme jednoduché a zložité lipidy.


Jednoduché lipidy majú vo svojich molekulách viazaný zvyšok acyklických (uhlíkatý reťazec nie je uzavretý) vyšších mastných kyselín so zvyškom alkoholu. Toto zloženie majú tuky a vosky. Tuky sú po chemickej stránke estery glycerolu, čo je trojsýtny alkohol C3H5/OH/3 a vyšších mastných kyselín. Kyseliny sú vždy jednosýtne – majú len jednu karboxylovú skupinu –COOH. Sú buď nasýtené ako kyselina palmitová C15H31COOH a kyselina stearová C17H35COOH bez násobných chemických väzieb alebo nenasýtené: s jednou dvojitou väzbou kyselina olejová C17H33COOH, s dvojitými väzbami kyselina linolová C17H31COOH, s tromi dvojitými väzbami kyselina linolénová C17H29COOH.


Všetky tri uvedené karboxylové kyseliny sú olejovité kvapaliny s priamym nerozvetveným uhlíkatým reťazcom, majúc najčastejšie 16 alebo 18 atómov uhlíka (C16 a C18), preto sa označujú ako „vyššie mastné kyseliny“.


Konzistencia tuku závisí od pomeru esterifikovaných nasýtených a nenasýtených kyselín. Ak sú v prevahe nasýtené karboxylové kyseliny potom je tuk tuhý (loj), polotuhý až mazľavý (masť/vazelína). Ak prevažujú nenasýtené kyseliny: spomínaná kyselina olejová, kyselina linolová, kyselina linolénová, je tuk tekutý, čiže kvapalný (olej).


Čisté tuky sú bezfarebné, bez chuti a zápachu. Prípadná zmena farby a pachu je podmienená prítomnosťou látok, ktoré sú v nich rozpustené.


Perie vtákov je tvorené beta - keratínom, je to vláknitý proteín, v ktorom sa môžu, ale nemusia nachádzať pigmenty. Pigmentové sfarbenie peria delíme na tzv. tmavé – melanínové (farby čierna, sivá, hnedá, červenohnedá/gaštanová) a na tukové, lipochrómové - karoteniodové (farby červená, žltá, biela).


Amazoňan kubánsky (Amazona leucocephala), mutácia z lipochromových (tukových) farieb;

http://www.youtube.com/watch?v=vuf9c5myfgY


Rôzne melanínového farebné kanáriky (FK)

http://www.farbenkanarien.homepage.t-online.de/fk/themen/7_klassische.htm


Rôzne lipochrómového, zosvetelené FK

http://www.farbenkanarien.homepage.t-online.de/fk/themen/5_aufgehellt.htm


A práve karotenoidy sú dobre rozpustné v tukoch a v organických rozpúšťadlách. Vtáci si ich nedokážu syntetizovať, preto ich musia prijímať hotové v potrave častejšie rastlinného, menej živočíšneho pôvodu. Účinne pôsobí na intenzitu lipochrómového vyfarbenia pravidelné podávanie cvikly, červenej papriky, kapie, chilli paprička (tiež používaný názov Kajenské korenie) a hlávkového šalátu, listov, kvetov a semien púpavy, karotky, rôznych semien tráv, plevelov a burín. V chovateľskej praxi je populárne dofarbovanie vtákov doplnkovými syntetickými farbivami, ktorých základom sú pre farbu žltú luteín a jeho deriváty a pre farbu červenú kantaxantín alebo adonirubín. Cez tráviacu sústavu krvnou cestou sa v čase preperovania dostávajú tieto pigmenty do operenia vtákov. Dôležité pritom sú rôzne redoxné a enzymaticko-katalytické procesy.


Túto problematiku veľmi erudovane spracoval pán Marek Buranský z Nových Zámkov v článku „Sfarbenie a vlastnosti peria“ a „Sfarbenie hláv a zobáka u amadiny Gouldovej“ v časopise Nová Exota č. 7, 8, 9 ročník 2012 a č. 3 ročník 2013. Kompletne viac na web; http://www.gouldianfinches.eu/sk/


Vosky sú tiež estery vyšších mastných kyselín, ale vyšších alkoholov s jedinou funkčnou skupinou -OH. Napríklad cetylalkohol C16H33OH, myricylalkohol C31H63OH a podobne. Sú to produkty niektorých orgánov rastlinných a živočíšnych tiel. Často slúžia, ako ochranné vrstvy proti vnikaniu vody do tela, ale aj naopak, proti vysychaniu. Patria sem napr.: inulín, včelí vosk, vorvaňovina, lanolín a ďalšie. Niektoré viac, alebo menej známe.


Zložité lipidy majú vo svojich molekulách alkoholickú zložku, zložku vyšších mastných kyselín, kyselinu fosforečnú a niektorú organickú dusíkatú zásadu napr. etanolamín. Tieto voláme fosfatidy alebo fosfolipidy. V prípade keď je v molekulách zložitých lipidov nahradená kyselina fosforečná molekulou cukru (galaktóza, občas glukóza) hovoríme o glykolipidoch. Fosfolipidy i glykolipidy nachádzame v nervových bunkách, v semenách, vo vajciach a inde.


Niektoré zmeny v zafarbení peria môžu byť vyvolané modifikáciou, dočasnou zmenou sfarbenia pôvodného originálu. Je to nedostatkom hodnotnej obživy pri chove v zajatí v čase preperovania napr.: Hýľ lesný (Pyrhulla pyrhulla), alebo čečetka zimná (Carduelis flammea / Acanthis flammea). V celoročnom zajatí za nedostatočnej pestrej stravy týmto vtákom narastú po preperení v krídlach sivo bledé, alebo biele letky. Namiesto čiernych a iných melanínových (tmavých) farieb, ktorými títo vtáci disponujú v pôvodnom prírodnom sfarbení.


V prírode samce čečetky zimnej (Carduelis flammea / Acanthis flammea), konôpky (Carduelis cannabina), alebo červeňáka / hýľa karmínového (Carpodacus erythrius) sú krásne ozdobené intenzívnou karmínovo – červenou farbou na hrudi a iných ozdobných partiách tela. To sa nedocieli v chove v zajatí pri nedostatočne pestrom kŕmení.

http://carolinabirds.org/HTML/EU_Finch_Fringillid.htm


Sezónne zmeny farby peria vtákov naštartované hormónmi v období toku sú prirodzené a pravidelné. Týka sa to operenia i zobáka. Najmarkantnejšia kontrastná zmena iba rozdielneho sfarbenia zobáka v čase toku je každoročne opakovaná u hýľa sivého (Rhodopechys obsoleta / Rhodospiza obsoleta). Zmena svetlého zobáka na mimoriadne tmavú, čisto čiernu farbu zobáka sa dotýka vtákoch tohto druhu pri oboch pohlaví. Samčeka i samičky.

http://www.pbase.com/dophoto/image/125268242


To všetko v čase toku až do odchovu mláďat. Takáto genetická schopnosť zmien farby zobáka počas toku, bola zaznamenaná a zdokumentovaná i v zajatí odchovaných medzidruhových krížencov. Zmena farby rohoviny zobáka počas toku „neplodných potomkov“ bola zaznamenaná pri krížencoch zo spojenia; farebný kanárik x hýľ sivý. Fotodokument z chovu R. M. Pavelku.


Melanínové pigmenty majú iný fyzikálno-chemický charakter ako lipochrómové karotenoidy. Melaníny si živočíchy dokážu syntetizovať, na rozdiel od lipochrómov. Ich zviditeľnenie je dané predovšetkým geneticky. Melaníny sú málo ovplyvniteľné prostredím a potravou, ale viac sú determinované hormonálne a enzymaticky. Geneticky riadená je syntéza tyrozinázy i cysteínu, ktoré následne zložitými biochemickými reakciami v endoplazmatických retikulách melanocytov syntetizujú žltohnedý a červenohnedý feomelanín (cysteín) a čierny eumelanín (tyrozináza). http://www.espcr.org/micemut/


 

zdroj

http://www.nature.com/milestones/skinbio4/full/skinbio20114a.html


Dobre vieme, že všetky lipochrómové farebné aberácie žltej a bielej rady zdomácnených kanárikov pochádzajú prapôvodne z melanínového divého kanárika (Serinus canarius), ktorého genetickú informáciu majú v sebe potlačenú. Obdobne to bolo rozšírené a zopakované pri vzniku červenej rady farebných kanárikov s použitím génov exotického čížika ohnivého (Carduelis cucullata). „Pigmentové škvrny - rôzne melanínové fľaky“ v perí, či na zobáčiku, všetkých lipochrómovo farebných kanárikov sa dedia sporadicky aj po viacerých generácii, rokoch. Napriek tomu, že skutočne niekoľko posledných generácií bol lipochromový (svetlý) kanárik čisto biely, žltý alebo čisto červený.


Aberácia (odchýlka) farebnosti, prejavená neočakávanými melanínovými škvrnami, je pre chovateľa špecialistu na svetlé farby, nečakaným a určite nežiaducim prekvapením.


V praxi chovateľov rôznych farieb kanárikov, okrasného a exotického vtáctva sú žiadanejšie kompletné farebné zmeny, nie asymetricky pôsobiace, náhodné malé pigmentové škvrny, známe ako strakatosť. Vítané sú celkovo nové, originálne farebné varianty. Tieto ešte nemusia byť a vo väčšine prípadov ani nie sú mutácie.


Spojením dvoch známych farebných variant sa nevytvorila, nevyšľachtila nová mutácia, ale intermedialita. Aberácia novovzniknutých farieb a kresieb sa zaraďuje medzi nové varianty, alebo mutácie, ak sa nová farebná zmena chovateľsky ustáli. Dostatočne rozmnoží a na celosvetových výstavách vtáctva sa po viacročnom opakovanom prezentovaní definitívne kongresom schváli. Posudzovateľmi vtáctva, ktorí sú organizovaní v C. O. M.

http://www.chovatelskenoviny.sk/?en_co-je-com-,70


 


RNDr. Ondrej Molčan, Humenné


Nabudúce : Sacharidy (Cukry)